Kúrenie či ťaženie?
Prerábam dom. Veľmi starý dom. Je to srdcovka, tak mu venujem kopec času a lásky.
Prerábam dom. Veľmi starý dom. Je to srdcovka, tak mu venujem kopec času a lásky.
Bol skorý jarný deň, veľmi sa mi nechcelo z postele, za oknom bola zima, pršalo a u môjho milovaného starkého blčal oheň v kozube a na stole voňalo kakao a vítala ma vianočka s maslom a jahodovým džemom.
Poznáte ten pocit, že si celý život hovoríte, že musíte byť rozumní, lebo čo povedia ľudia? Najhoršia otázka, ktorá zabila miliony snov a zničila tisíce vzťahov. No nech hovoria čo chcú. Je to môj život a teda aj moje pravidlá!
Sedím vo vnútri svojho domu a spomínam. Toľko sa toho odohralo za posledné týždne, že je nutné si myšlienky usporiadať.
Sedela som na zadnej terase svojho domu, popíjala kávu, vnímala teplo júnového dňa a v mysli som sa vrátila do obdobia, keď som bola malá a tak nesmierne šťastná. Keď som bola s mojim papá.
Keď som bola dieťa, môj svet bol ideálny, fantastický, nechýbalo mi k šťastiu nič. Teda skoro nič.
Poznáte ten pocit, že sa s niečím mordujete a ono nie a nie konečne "zapadnúť kam má"? Poviem vám niečo málo o tom aj ja.