Pamätám si, ako som ešte ako malé dievča sedela na starej drevenej stoličke u starého otca v kuchyni. Vôňa čerstvo uvarenej kávy a zvuk praskajúcej kachle vytvárali okolo mňa akúsi zvláštnu pohodu. V jednej ruke som držala ceruzku, v druhej starý zošit, ktorý som našla na polici medzi receptami a poznámkami môjho dedka - môjho papá
Keď som bola malá, starký mal pre mňa každý večer pripravený iný príbeh. Najradšej som mala tie o gréckych bohoch a bájach, ktoré mi čítal z hrubej, ošúchanej knihy so žltými stránkami. Jeho hlas bol tichý a upokojujúci a keď rozprával o Poseidonovi, mocnom vládcovi morí, moja fantázia dostávala krídla.
Je streda, koniec marca, ja mám za sebou bezsennú noc. V hlave kopec otázok a nespokojnosť, akú vie cítiť len človek, ktorý na niečom lipol. Aj ja som lipla. Až stratou toho, na čom som lipla, som pochopila, ako to vie ublížiť.
Keď som sa dozvedela, že ma čaká pracovný víkend v Benátkach, zareagovala som najprv s nadšením, potom s jemnou dávkou nervozity. Benátky – mesto, o ktorom som čítala v románoch, obdivovala ho na fotkách a tajne túžila raz zažiť jeho čaro na vlastnej koži. Tentoraz však nešlo o dovolenku, ale o pracovné stretnutie, prezentáciu projektu a nové...