Prečo nie?

Poznáte ten pocit, že si celý život hovoríte, že musíte byť rozumní, lebo čo povedia ľudia? Najhoršia otázka, ktorá zabila miliony snov a zničila tisíce vzťahov.  No nech hovoria čo chcú. Je to môj život a teda aj moje pravidlá! 

Názor cudzích ľudí na môj život ma zaujímal dlho. Papá mi to všepoval už odmala "čo povedia ľudia, že chodiš strapatá? Čo povedia ľudia, že nie si pekne oblečená?" a kopec ďalších, teraz už nezmyslených "čo povedia ľudia" fráz. Až jedného dňa prišiel zlom. Taký, že som len oči otvárala. 

Nie som tanečne založená žena, mám rada klasickú hudbu, rock a tam sme skončili. 

Mala som chuť tvoriť odnekiaľ, z iného konca sveta. Ďaleko som sa však nedostala. Grécko mi pišlo vtedy do rany ako prvé. Zbalila som svoj kufrík, nedávno zakúpený cez net, kúpila letenku a šla! 

https://ehub.cz/system/scripts/click.php?a_aid=af393d4f&a_bid=b7dc3ffc

https://ehub.cz/system/scripts/click.php?a_aid=af393d4f&a_bid=f1907ffb

Namierila som si to na Krétu. V cestovke mi pani povedala, že je to relatívne pokojný ostrov, bude sa dať aj pracovať. Super. Takže prílet a transport úplne v pohode. Dostala som izbu s výhľadom na more. Potešilo ma to, mám rada ranné zore. Ubytovací proces trochu zdĺhavý, no sme v Grécku, nečakajme jahody v zime.

Miesto izby mám letisko! Nádherný apartmán, čistý, voňavý. Som veľmi rada, pretože priestor je to, čomu v živote dávam veľkú váhu. Vybalila som si veci, ostávam tu 12 dní. Počas vybaľovania som z kabelky vytiahla fotku svojho papá. Všade cestuje so mnou, ukazujem mu kus sveta, v ktorom práve som. "Papá, som v Grécku, trochu slnka na tú moju tvarohovú pusinku nezaškodí, dúfam", vravím mu. Určite by sa zasmial, boli sme spolu pred mnohými rokmi v Thesalonikách. Páčilo sa nám to.

Veci vybalené, je čas navliecť moje zvodné krivky do plaviek a vycapiť sa na lehátko. Dám rýchlu sprchu, nadžabem na seba krém a už aj sa vyvalím na lehátko. Nie som ten typ, čo len tak sa bude vyvaľovať ako rozvalina na slnku, no teraz mi to prišlo vhod. Nik ma nepoznal, žiadne blbé otázky a bla bla bla. Ale viete ako sa hovorí? "Aký diabol, taký čert", kam nemôže ani jeden, pošle očarujúceho chlapa! A tento s tou malou chutnou riťou veru očarujúci bol. Mladý, vyšportovaný, brunet, modré oči. Zvláštna kombinácia. Tvárila som sa nenápadko, slamený klobúk som si stiahla do tváre tak, aby nevidel, že na neho zízam. Fakt bol veľmi pekný, príťažlivý. Mal v sebe čosi, čo ženy láka ako osu cukrová voda. na lehátku som ty vydržala sotva hodinu. Postavila som sa, vzala uterák a šla nazad na izbu. Mladého fešáka som stratila z dohľadu, takže tam nebol dôvod ostávať.

Vybehla som hore schodmi na prvé poschodie, kľúč zaštrngal v zámke, keď som zacítila príjemné pohladenie po chrbte. Otočím sa. Fešný samec mi stojí zoči voči. Peknou angličtinou sa mi prihovoril, že by ma rád pozval večer na pohárik a zatancovať si. Vravím so "prečo nie?" Pozvanie som prijala, dohodli sme sa na stretku pred hotelom o 19tej hodine.

Nahodila som na seba letné voľné šaty, pod nimi čipkovaná podprsenka a bez nohavičiek. Však bolo teplo ako v peci, tak čo ju tam budem ešte viac zohrievať? Čakal ma dolu pred hotelom, nahodený v ľanových nohaviciach a voľnej košeli. Príjemne voňal, mal spôsoby. Po ceste k danému podniku mi vravel, že na Kréte nie je prvý a ani posledný krát. Toto miesto má rád, chodí sem aj 2x do roka. Podnik mal príjemné posedenie na terase, ako prvé som si objednala kávu. Dosť ma bolela hlava a káva je pre mňa všeliek. Naveľa, už káva rozvoniavala okolo mňa. Mladý muž sa na mňa s úsmevom pozrel a opýtal sa, či mi takto neskoro káva chutí? "Káva, to je všeliek, to sa má piť za akéhokoľvek počasia a podmienok", vravím mu a usmejem sa. Prvý hlt kávy bol za mnou, "Brrr tá je mocná!" poviem hlasne v slovenčine. Mladý muž sa na mňa usmeje, ale je ticho. O chvíľu sa pri našom stole objavila čašníčka s otázkou čo si dáme. Hladná som veľmi nebola, ale taká pizza s gréckou olivou, nooo, to už si vera dám! Tak som si objednala pizzu, drink a počkala na účinok kávy. Ten dlho nelenil, postupne som cítila, ako ma hlava prestáva bolieť. Hneď sa aj zlepšila moja konverzácia, bolo som zhovorčivejšia. Zvláštne však bolo, že som dosť introvertnej povahy, vyhýbam sa takýmto podujatiam a celkovo komunikácii s ľuďmi a s týmto očarujúcim mužom mi to šlo jedna radosť. Bavili sme sa o všetkom možnom, o detstve, dospievaní, škole aj práci. Tak spontánnu konverzáciu som ešte s mužom nemala.

Ako plynul večer, prichádzalo viac hostí. Začala hrať hudba, učili sme sa Zorba tanec. príjemné spestrenie môjho netanečného repertoáru, musím uznať. Tony, ako sa mladý muž predstavil, bol veľmi dobrý tanečník, Zorba tanec mu išiel ako rodenému Grékovi. Počas večera sa toho viac vypilo, mnoho hostí si k nám prisadlo. Bolo príjemné úplne vypnutie módu "práca" a nahradiť ho príjemným oddychom. 

Bolo 2:35 ráno, keď Tony navrhol nočné kúpanie. Voda bola príjemne teplá a moja odpoveď opätovne bola "prečo nie?" Bez dlhého váhania som zhodila šaty a úplne zabudla, že nemám nohavičky. Nevadilo mi to. rozbehla som sa k moru a parádne sa doň ponorila. Šumenie more mi zrazu pripomenulo môkjo papá, ako mi o ňom rozprával príbehy, ako mi rozprával o Poseidonovi. Postavila som sa. Započúvala do šumenia. zrazu som cítila, že môj papá neumrel, ale stojí tam, vedľa mňa a šumenie počúvame spolu. Z myšlienok ma vytrhol hlas Tonyho, ktorý sa pýtal, či je všetko v poriadku. "Jedného dňa bude", odpovedala som tichým hlasom, po slovensky. Zas nič nepovedal. Povzbudil ma, že kto bude posledný v mori, robí tomu druhému dva dni to, čo ten druhý bude chceiť. Viac mi netrebalo, šupla som sa bleskom smerom k hladine. Nechal ma vyhrať. Gentleman. Bolo príjemné si zaplávať. Nočné kúpanie má niečo do seba. Odporúčam. Vychádzala som z mora, z vlasov si žmýkala vodu, ked mi Tony za chrbtom povedal "pekná oblinka, radosť sa na tvoj zadoček pozerať". Vtedy som si uvedomila, že som takmer nahá. Schmatla som šaty a rýchlo ich na seba navliekla. "Nie je potrebné sa hanbiť za krivky. Si žena a k žene krivky patria. Sú vzrušujúce", povedal tichším hlasom a díval sa mi do očí. Bol tak nebezpečne blízko. A približoval sa viac a viac. Bol len centimeter od mojich pier. Chcel ma pobozkať. A môj mozog sa opýtal "prečo nie?". Nebránila som sa, keď mi jemne pritisol pery na tie moje, nebránila som sa ani keď bozk prehĺbil. Bozkával sa vzrušujúco, tak inak, ako som doteraz poznala. A predsa veľmi vzršujúco. Objal ma okolo pása a pritiahol k sebe. Ja som ho objala okolo krku a bozky mu opätovala. Bolo úžasné sa bozkávať s niekým, kto to takto dokonale vedel. Bozkávali sme sa zrejme dlho, lebo ma ovanul chlad od more. "O chvíľu bude svitať", hovorím mu. "Tak privitame ráno spolu", povedal, chytil ma za ruku a viedol smerom k hotelu. No nevošiel do hotela, ale do malého domca, ktorý vyzeral, ako byt správcu. Bolo tam príjemne teplo, zariadené jednoducho, no dostatočne pre jedného nenáročného človeka. "Kávu alebo čaj?", opýtal sa tuchším hlasom. "Káva vyhráva", odpovedala som. Urobil mi silnú, voňavú kávu. Sebe tiež. Sadli sme si na terasu, ja som si poprosila deku. Popíjali sme kávu a ticho sledovali, ako postupne slnko naberá na sile a derie sa hore. Tak krásnu scenériu som dlho nezažila. Koľko krásy je všade okolo nás a mi ju nechceme videť. Sedeli sme tam zhruba do piatej, potom na mňa prišla únava. Nechcelo sa mi však odísť, akosi som nechcel byť sama. Myslím, že to pochopil. "Ak chceš moju spoločnosť, môžeš ostať. Môžeme spať spolu v tesnom objatí", povedal. Prikývla som. To bolo od smrti môjho papá prvýkrýt, čo som dovolila niekomu inému, aby ma v spánku obíjmal.

Zobudila som sa tesne pred obedom. Tony bol stále vedľa mňa, pokojne odpočíval. Vyspala som sa veľmi dobre, cítila som sa ako nová ja. Všade bolo počuť hostí z hotela, krik, smiech, vravu. Nikdy som nechápala, prečo ľudia chodia na dovolenku na miesta, kde je taká hromada ľudí. Začala som to chápať. Chodia, lebo nikdy nevedia, koho tam stretnú. Keďže osud je dobrodruh a život má úžasný zmysel pre iróniu, nikdy nevieme, aké prekvapenie si pre nás pripravil. No a pre mňa poriadne.