Všetky články

Prerábam dom. Veľmi starý dom. Je to srdcovka, tak mu venujem kopec času a lásky.

Poznáte ten pocit, že si celý život hovoríte, že musíte byť rozumní, lebo čo povedia ľudia? Najhoršia otázka, ktorá zabila miliony snov a zničila tisíce vzťahov. No nech hovoria čo chcú. Je to môj život a teda aj moje pravidlá!

Sedela som na zadnej terase svojho domu, popíjala kávu, vnímala teplo júnového dňa a v mysli som sa vrátila do obdobia, keď som bola malá a tak nesmierne šťastná. Keď som bola s mojim papá.

Keď som bola dieťa, môj svet bol ideálny, fantastický, nechýbalo mi k šťastiu nič. Teda skoro nič.

Poznáte ten pocit, že sa s niečím mordujete a ono nie a nie konečne "zapadnúť kam má"? Poviem vám niečo málo o tom aj ja.

Keď som bola malá, starký mal pre mňa každý večer pripravený iný príbeh. Najradšej som mala tie o gréckych bohoch a bájach, ktoré mi čítal z hrubej, ošúchanej knihy so žltými stránkami. Jeho hlas bol tichý a upokojujúci a keď rozprával o Poseidonovi, mocnom vládcovi morí, moja fantázia dostávala krídla.

Je streda, koniec marca, ja mám za sebou bezsennú noc. V hlave kopec otázok a nespokojnosť, akú vie cítiť len človek, ktorý na niečom lipol. Aj ja som lipla. Až stratou toho, na čom som lipla, som pochopila, ako to vie ublížiť.